Sú Slováci naozaj chudobní v porovnaní s ostatnou Európou?

Keď sa povie životná úroveň na Slovensku, často počúvame jednoduché konštatovanie: Slováci zarábajú málo a v porovnaní so západnou Európou sme chudobní.Na prvý pohľad to dáva zmysel. Slovenské mzdy sú výrazne nižšie ako v Rakúsku, Nemecku či Luxembursku. Pri pohľade na celkový majetok domácností však obraz vyzerá podstatne zložitejšie.A práve nehnuteľnosti v tomto porovnaní zohrávajú mimoriadne dôležitú úlohu.

Nízke mzdy ešte neznamenajú nízky majetok

Slovensko patrí medzi krajiny Európskej únie s nižšími príjmami. To sa prejavuje nielen na výške výplat, ale aj na tom, koľko peňazí domácnostiam zostáva po zaplatení bežných výdavkov.Ak však porovnávame bohatstvo krajín, nestačí pozerať iba na výplatu.Dôležité je aj to, čo domácnosť vlastní – najmä nehnuteľnosť, úspory, investície či iný majetok.A práve tu má Slovensko jednu výraznú špecifickosť.

Slováci bývajú vo vlastnom

Slovensko patrí medzi krajiny s najvyšším podielom vlastníckeho bývania v Európskej únii. V roku 2024 žilo vo vlastnom bývaní približne 93 % obyvateľov Slovenska.To je výrazne viac ako v mnohých bohatších západoeurópskych krajinách.Preto sa pri porovnaní Slovenska napríklad s Nemeckom dostávame k zaujímavému paradoxu.Slovák môže mať podstatne nižší mesačný príjem, ale zároveň vlastniť byt alebo dom v hodnote stoviek tisíc eur. Nemec môže zarábať výrazne viac, no bývať celý život v prenájme.

Vyšší príjem teda automaticky neznamená vyšší čistý majetok.

Čistý majetok ukazuje iný obraz

Podľa údajov Európskej centrálnej banky bol medián čistého majetku slovenskej domácnosti približne 126-tisíc eur na konci roka 2025.
Pre porovnanie:

• Maďarsko – približne 111-tisíc €
• Slovensko – približne 126-tisíc €
• Portugalsko – približne 134-tisíc €
• Taliansko – približne 178-tisíc €
• Slovinsko – približne 206-tisíc €
• Španielsko – približne 232-tisíc €
• Írsko – približne 417-tisíc €
• Luxembursko – približne 679-tisíc €

Čísla zároveň ukazujú, že Slovensko sa stále nachádza pod úrovňou najbohatších európskych krajín.

Nie sme teda bohatí v západoeurópskom zmysle slova. Zároveň však nie je presné hovoriť o Slovákoch ako o jednej z najchudobnejších populácií Európy bez toho, aby sme zohľadnili vlastníctvo majetku.

Nehnuteľnosť môže výrazne meniť finančný obraz domácnosti

Predstavme si dve domácnosti.
Domácnosť A má mesačný príjem 3 500 €. Býva v prenajatom byte a každý mesiac platí 1 200 € za bývanie.
Domácnosť B má príjem 1 800 €. Vlastní byt v hodnote 200 000 € a nemá hypotéku.
Ktorá domácnosť je bohatšia?
Na základe výplaty by bola odpoveď jasná. Pri pohľade na celkový majetok už nie.
Tento príklad samozrejme nie je presným porovnaním životnej úrovne, ale dobre ukazuje, prečo je pri hodnotení bohatstva slovenských domácností dôležité pozerať sa aj na nehnuteľnosti.

Problém Slovenska: vysoká hodnota majetku, ale nízky príjem

Slovenská situácia má preto dve tváre.
Na jednej strane máme vysoký podiel vlastníckeho bývania a značná časť domácností vlastní nehnuteľnosť.
Na druhej strane sú slovenské mzdy stále relatívne nízke a domácnosti majú menšiu finančnú rezervu a nižšiu kúpnu silu ako obyvatelia najbohatších krajín Európy.
To vytvára zaujímavú situáciu:
Slovák môže byť majetný, ale zároveň môže mať problém s mesačným cash flow.
Dom alebo byt môže mať vysokú hodnotu, ale nedá sa jednoducho použiť na zaplatenie potravín, energií alebo bežných účtov bez toho, aby vlastník nehnuteľnosť predal, prenajal alebo sa voči nej zadlžil.

A čo ceny slovenských nehnuteľností?

Práve preto je otázka cien nehnuteľností na Slovensku taká zaujímavá.
Ak sú slovenské príjmy výrazne nižšie ako v západnej Európe, prečo môžu byť ceny bytov a domov v Bratislave či ďalších slovenských mestách také vysoké?
Odpoveďou je kombinácia viacerých faktorov – nedostatok nových bytov v atraktívnych lokalitách, rast cien stavebných nákladov, dostupnosť hypoték, investičný dopyt, koncentrácia pracovných príležitostí a rastúca hodnota existujúceho bytového fondu.
Pre kupujúceho preto dnes nestačí sledovať iba otázku:

„Koľko stojí byt?“
Dôležitejšie je pýtať sa:
„Aký pomer tvorí cena nehnuteľnosti k príjmu domácnosti a akú časť majetku domácnosti predstavuje?“

Sú teda Slováci chudobní?

Odpoveď nie je jednoduché áno alebo nie.
Príjmovo sme v porovnaní s najbohatšími krajinami Európy stále výrazne chudobnejší.
Pri majetku je však rozdiel menší, najmä vďaka vysokému podielu vlastníctva nehnuteľností.
A práve preto môže byť tvrdenie, že „Slováci sú chudobní“, zavádzajúce.
Slováci majú v priemere nižšie príjmy ako obyvatelia západnej Európy, no veľká časť slovenských domácností vlastní významný majetok – predovšetkým nehnuteľnosti.

Čo to znamená pre slovenský realitný trh?

Vysoký podiel vlastníckeho bývania znamená, že nehnuteľnosť na Slovensku nie je iba miestom na bývanie. Pre mnohé domácnosti je zároveň najväčšou časťou ich celoživotného majetku.
Preto má vývoj cien nehnuteľností taký veľký vplyv na pocit bohatstva slovenských domácností.
Keď cena bytu rastie, rastie aj hodnota majetku jeho vlastníka. Keď však mladá rodina ešte vlastné bývanie nemá, rast cien jej situáciu naopak komplikuje.
bA práve v tomto rozdiele medzi existujúcimi vlastníkmi a budúcimi kupujúcimi sa bude odohrávať veľká časť príbehu slovenského realitného trhu v nasledujúcich rokoch.

Záver

Slovensko určite nepatrí medzi najbohatšie krajiny Európy. Zároveň však nie je správne merať slovenské bohatstvo iba podľa výšky miezd.
Vlastníctvo nehnuteľností je jedným z dôvodov, prečo je majetkový obraz Slovenska podstatne lepší, než by naznačovali samotné príjmy.
Pre realitný trh je preto dôležité pozerať sa nielen na to, koľko Slováci zarábajú, ale aj na to, čo vlastnia.

HD Reality – realitná kancelária, ktorá rozumie trhu aj vašim potrebám.